Romantický básnik

Samo Chalupka.

Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.

Tvorba.

Samo
Chalupka

Je tvorcom historickej epiky a historického spevu.

Chalupkovo básnické dielo sa v slovenskej romantickej literatúre považuje za neobyčajne ucelené. Obsahom síce nie je veľké (25 básní v slovenčine a 10 „českých“) a rodilo sa v priestore takmer piatich desaťročí. Vyniká zvláštnym spôsobom básnickej tvorby. Forma a jazyk jeho básní vychádzajú z ľudovej poézie. Verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť a oplývajú množstvom zvukových figúr.

Jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka zbaveného akéhokoľvek útlaku. Hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie. Sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.

Takmer všetky Chalupkove básne majú historické pozadie, čo pre autorových súčasníkov znamenalo, že oživovali dávnu a slávnu minulosť — boje Slovanov i Slovákov proti nepriateľom (Rimania, Tatári a Turci), ktoré sú dokladom statočnosti, odbojnosti a sily národa.

Najvýznamnejším dielom je spev Mor ho! (Sokol 1864). Napísal ju v čase novej aktivizácie národného života po memorandovom zhromaždení (1861) a založení Matice slovanskej (1863).

Chalupkove prvé literárne pokusy vznikali v biblickej češtine pod vplyvom Jána Hollého už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Z roku 1829 poznáme zachovaný rukopis Repertorium dispositionums básnickými náčrtmi a veršami, v ktorých vychádzal z antickej básnickej kultúry. To isté platí aj o jeho básňach v almanachu Plody(1836). Obraz slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov vsúva najmä v básňach Večer pod Tatrou, Při návratu do vlasti, Smutek, Toužba po vlasti, Má vlast.

Básne Koníku moj vrany, Nářek slovenský a Píseň vojenská boli uverejnené v Novom i starom vlasteneckom kalendári (1834). Tieto tri básne predznamenali ďalší umelecký vývin nielen Sama Chalupku, ale aj časti slovenskej romantickej poézie.

Ako člen tajného spolku Vzájomnosť prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, v nich poukázať na príčiny poroby a vzbudiť vôľu bojovať proti útlaku. Sledovaný cieľ dosiahol svojimi básňami.

Samo Chalupka sa v 40. rokoch 19. storočia pripojil k Štúrovmu jazykovému hnutiu, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis v 50. rokoch.

V štyridsiatych rokoch sa prejavil iba výnimočne – dvoma básňami v časopise Orol tatránsky (Syn vojny – v Spevoch vyšla pod názvom Kozák; Jánošíkova náumka, známa ako Likavský väzeň) a jednou vo Fejerpatakyho Pozorníku (Hroby milencov – v Spevoch pod názvom Zabitý). Venoval sa aj tvorbe a duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe (náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického, 1842).

Ďalšie publikoval časopisecky až v šesťdesiatych rokoch (Valibuk, Junák, Boj pri Jelšave). V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy. Zahrnul sem celú svoju tvorbu, vrátane viacerých variantov pôvodne českých piesní (Smutek, Hore hájom, dolu hájom, Žiaľ a ďalšie).

Pamätník v Bratislave

Samo Chalupka má osadený pomník v Bratislave v parku na križovatke ulíc Legionárskej a Radlinského. Je v podobe bronzovej busty v nadživotnej veľkosti na oválnej betónovej stene. Bol odhalený v roku 1973 a jeho autormi sú sochár Pavel Chrťan a architekt Jozef Hauskrecht.

See Project

Náučný chodník

Na pamiatku vplyvného národovca bol pomenovaný aj náučný chodník, ktorý vedie priamo z obce Horná Lehota cez lúky a lesy k prameňu Sama Chalupku a pokračuje až k rekreačnej oblasti a vodnej nádrži Krpáčovo. Nenáročná a pohodová túra je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

See Project

Hrob

Navštíviť môžete taktiež jeho pomník z bieleho mramoru postavený 1886 na evanjelickom cintoríne a evanjelický kostol v Hornej Lehote, kde Samo Chalupka takmer polstoročie pôsobil. Podľa poslednej vôle mu do kameňa vyryli dvojveršie z básne Branko: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“

See Project

Pamätná izba

V obci Horná Lehota bola vytvorená pamätná izba, ktorá bola otvorená v roku 1995 a nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy v blízkosti rodného domu Sama Chalupku, kde je taktiež umiestnená pamätná tabuľa a pomník. Expozícia Pamätnej izby je rozdelená na dve časti. Zatiaľ čo prvá približuje život obyvateľov Hornej Lehoty a okolia, druhá sa venuje životu Sama Chalupku.

See Project

Zaujímavosti

Download Resume

Báseň Mor Ho!

svojím ideovým vyznením mobilizovala do boja proti utláčateľom pred prvou svetovou vojnou i v protifašistickom Slovenskom národnom povstaní. Mor ho! bol pozdrav partizánov a úryvkom z básne začínal svoje relácie Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní.

Básne S. Chalupku

v 60. rokoch budili takú pozornosť, že ich ctitelia vydali vlastným nákladom. Tak vyšli roku 1868 ako Spevy Sama Chalupku v Banskej Bystrici. No nielen čitateľský záujem ukazuje kvalitu tohto diela — poézia Sama Chalupku sa považuje za trvalú hodnotu v slovenskej literatúre.

Chalúpkov cieľ

Chalupkovi sa dokonale podarilo uskutočniť cieľ, ktorý sledoval od tridsiatych rokov- vzniesť poéziu do vedomia širokých vrstiev základné idey národného hnutia, informácie o historickej existencie národa a vzbudiť vôľu bojovať proti útlaku, a to spôsobom básnicky zvrchovane účinným. Chalupkova básnická cesta bola víťazná. Nenapísal veľa, ale mnoho povedal.

Ďalšie publikoval časopisecky až v šesťdesiatych rokoch (Valibuk, Junák, Boj pri Jelšave). V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy. Zahrnul sem celú svoju tvorbu, vrátane viacerých variantov pôvodne českých piesní (Smutek, Hore hájom, dolu hájom, Žiaľ a ďalšie).

V 16. storočí, keď Ľupčania hromadne prešli na protestantizmus, žil tam mešťan Ján Chalupka a jeho manželka Margita. Ich syn Žigmund, evanjelický kňaz, mal sedem detí. Jeden z nich – Samuel s prispením palatína Juraja Turzu študoval na univerzite vo Wittenbergu. Potom pôsobil ako farár v Liptove, na Orave a v Trenčíne. Písal barokovú náboženskú literatúru silne slovakizujúcim jazykom.

Rodina sa rozvetvila, mnohí muži pôsobili ako farári, rektori a literáti v jedenástich stoliciach Horného Uhorska. To sa už dozvedáme od Adama Chalupku, ktorý spracoval históriu svojho rodu. Narodil sa v roku 1767 v Nemeckej Ľupči klobučníkovi Michalovi a Eve Kusej. Mal päť detí: Jána, Karolínu, Zuzanu a Adama (až na Jána zomreli ako mladí) a nakoniec Samuela. Adam bol najprv učiteľom v Hornej Mičinej, od roku 1792 až do svojej smrti kňazom v Hornej Lehote – 48 rokov. Venoval sa tiež náboženskej literatúre, ľudovému liečiteľstvu a bylinkárstvu. Keď sa dozvedel, že Samo je v poľskom povstaní zranený, poslal poňho voz a doma ho liečil. Mal veľkú knižnicu s vyše 1 500 zväzkami, ktorú spolu s farou zdedil v roku 1840 najmladší syn.

Ján Chalupka, narodený v Hornej Mičinej v roku 1791, bol o 21 rokov starší ako jeho brat Samo. Prvý slovenský dramatik, ktorého frašky a veselohry zľudoveli a doteraz sa hrávajú v ochotníckych i profesionálnych divadlách. Premiéra Kocúrkova v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1830 mala široký ohlas, no úrady ju zakázali. Najprv bol učiteľom v Radvani, vo Viedni a vo viacerých slovenských mestách (na kežmarskom lýceu prednášal aj Samovi). Ako absolvent teológie a filozofie na univerzite v Jene sa stal roku 1824 farárom v Brezne, kde roku 1871 zomrel.

Ovládal dvanásť jazykov, verejne kritizoval maďarský šovinizmus a anonymne vydával satirické národnoobranné a protimaďarizačné brožúry. V roku 1842 sa stal členom deputácie národovcov, ktorá na cisárskom dvore vo Viedni predložila Slovenský prestolný prosbopis. Angažoval sa aj v revolúcii 1848–1849, v memorandovom hnutí a neúspešne presadzoval, aby Matica slovenská sídlila v Brezne. Mal syna Adama Jána, ktorý skonal ako dieťa. Dve dcéry – Ľudmila a Ema sa síce vydali, ale pomerne krátko nato bezdetné zomreli. Horehronská vetva Chalupkovcov tak vymrela po meči i po praslici.